Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred
prezidentskými voľbami, ktoré ako kandidát v marci 2014 vyhral. Týkalo
sa to neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH
spoločnosťou KTAG v rokoch 2013 a 2014 v celkovej výške zhruba 155.000
eur. Kiska obvinenia odmietal. Obžalobe čelil spolu s konateľom firmy
KTAG Eduardom Kučkovským, pri ktorom krajský súd začiatkom októbra
trestné stíhanie z dôvodu premlčania zastavil.
Krajský súd rozhodoval o odvolaniach exprezidenta aj prokuratúry voči
verdiktu Okresného súdu Poprad z októbra 2023. Ten odsúdil Kisku za
pokračujúci zločin daňového podvodu, pričom mu vymeral trest odňatia
slobody na dva roky s podmienečným odkladom na tri roky, peňažný trest
15.000 eur a zákaz vykonávať funkciu konateľa a štatutára obchodnej
spoločnosti na obdobie šiestich rokov. Prokuratúra žiadala prísnejší
nepodmienečný trest, obhajoba, naopak, oslobodenie spod obžaloby.
Krajský súd tak zmiernil pôvodný trest pre Kisku, a to vzhľadom na
novelizáciu Trestného zákona, ktorá zmenila právnu kvalifikáciu skutku
zo zločinu na prečin so znížením trestnej sadzby, ako aj skrátením
premlčacej doby. Kiskovi na rozdiel od Kučkovského naplnenie premlčacej
lehoty súd neuznal, keďže ako prezident mal počas výkonu päťročnej
funkcie imunitu.
Obhajcovia Kisku argumentovali, že odpočet DPH bol oprávnený a ak by aj
bol neoprávnený, nejde o trestný čin. Zároveň poukazovali na to, že
Kiska v čase daňového podania v máji 2014 už desať dní nebol konateľom
firmy.
Exprezident vo štvrtok na odvolací súd neprišiel, ospravedlnil sa z
pracovných dôvodov a súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti.